FIELD OF ROSES

Auto odbočilo z kľukatej cestičky a po 2 hodinách zastalo v poli. Pole…celá dolina… ruží. Takých kríčkov plné otvorených ružových kvetov a more púčikov. Otvorila dvere auta, čakala, že čerstvý vzduch osvieži jej nosné dierky. Vnútorný priestor auta zaplnila vôňa…nečakala to. 

Nasledovala svoj nos, ňuchala, kde vánok prinesie viac tej „atmosféry“. Bolo to všade vôkol. Príroda pulzovala svoj vábivý koncert v hlučných decibeloch po celej doline, z jej hĺbky, z jej koreňov.

Sklonila hlavu k lupienkom kvetu. Tieto lupene neboli také husté ako v tých ružiach, čo vídavala v parku. Sladkoružové lupienky boli asi v 3 neusporiadaných kružniciach a spod nich vykúkali žltučké kvetné tyčinky. Stonky boli tak posiate tŕňmi, ako to ešte nikde nevidela…možno len vo svojom vnútri, keď nahliadla do svojej boľavej temnoty. Dlhé, malinké a tvrdé tŕne vystielali celý povrch stonky, od hora až dole.

Tá vôňa ju opantala a ona sa nechala. Nechala sa vtiahnuť a byť len s ňou, s tou vôňou, nebeským darom, pozemským nektárom. Cítila sa ako žena, ako Krása, ako požehnaná tvoriť a otvárať sa krásam života. Nádherne splynutá so zemou, vzduchom, ľahkým vánkom.

Pole ruží.

GREEN Voňaj ako ranná rosa

PINK Voňaj ako láskavosť

Vyfarbi si život vôňami